Prečo sa zložitý problém stále vracia, aj keď skupina odhlasuje, čo treba napraviť?
Pri jednoduchom probléme hlasovanie často stačí: ľudia sa zhodnú, čo je zlé, a náprava funguje. Zložitý problém je
iný. Najviditeľnejšia sťažnosť je zvyčajne príznak, takže jej náprava nechá príčinu na mieste a problém sa vráti.
Na takom stretnutí sedel každý: zoznam sa spísal, hlasy sa spočítali, prvá položka sa napravila a nič sa nezmenilo. Odpovedzte na otázku
tak, ako by to urobila miestnosť tu, so siedmimi simulovanými členmi vedľa seba. Na konci budete mať vlastnú mapu príčin — a pri každom
koreni, ktorý nájde, to, čo s ním táto metóda robí, vrátane toho, kde nerobí nič.
ČO UROBÍTE, V PIATICH KROKOCH
Napíšete jednu príčinu, sami, skôr než uvidíte príčiny ostatných.
Prečítate si karty ostatných a jasnejšie poviete, čo ste mysleli tou svojou.
Vyberiete svojich päť najdôležitejších nápadov.
Odpoviete pri dvojiciach kariet: ovplyvňuje táto tamtú?
Uvidíte mapu, ktorú odpovede spolu vytvoria — príčiny vľavo, to, k čomu vedú, vpravo.
Tento priebeh mapuje prekážky. Tých istých päť krokov zmapuje aj dve iné veci a miestnosť pri otvorení povie, ktorú: budúcnosť — čo by platilo, keby sa to podarilo, a otázka o dvojici znie pomohlo by toto dosiahnuť tamto — alebo opatrenia, kde znie uľahčilo by toto urobiť tamto a mapa povie, čo urobiť najprv. Prekážky sú bežný prípad a predvolená možnosť.
Prečo to funguje. Keďže píšete skôr, než čítate, nikto vás nemôže nasmerovať.
Keďže prepojenie potrebuje tri štvrtiny miestnosti, nikto nemôže príčinu pochovať. Keďže sa mapa stavia dvojicu po dvojici, ukazuje príčiny, nie popularitu. Keďže mapa menuje príčiny, a nie ľudí, môžu sa za ňu postaviť aj tí, ktorí sa nezhodnú v ničom inom.