Ko-laboratórium viažu k miestu konania tri veci: všetci čítajú tú istú stenu, jeden facilitátor drží všetky vlákna a miestnosť rozhoduje, čo tvrdenie znamená. Každá z nich tu má náprotivok, ktorý miestnosť nepotrebuje. Facilitátor je vítaný v ktorejkoľvek miestnosti; mení sa to, že metóda už nezávisí od toho, či tam je.

Každá skupina má vlastnú stenu

Účastníci pracujú v malých skupinách — dosť malých na to, aby každý prečítal celú stenu. Keď miestnosť túto veľkosť prerastie, rozdelí sa na skupiny, každá s vlastnou stenou, a mapa miestnosti ich obsahuje všetky. Nikomu nepribúda práca s rastom miestnosti: práca jedného človeka je rovnaká, či má otázka pätnásť účastníkov, alebo dva milióny.

Tá istá otázka, nech sa kladie kdekoľvek

Jednotkou nie je miestnosť — je ňou otázka. Keď otvoríte dialóg, platforma rozpozná iné miestnosti, ktoré sa už pýtajú to isté, nech je to sformulované akokoľvek inak, a spojí ich do jednej deliberácie. Ich skupiny sa stanú skupinami tej istej otázky a tvrdenia sa presúvajú medzi všetkými z nich.

Putuje zopár nápadov, ľudia nie

To isté tvrdenie napísané v dvoch skupinách sa počíta ako jedno tvrdenie, ktoré uviedli dve skupiny. Práve toto jediné rozhodnutie robí rozsah vypočítateľným: bez neho je tvrdenie v štyridsiatich miestnostiach štyridsať položiek a nedá sa spočítať vôbec nič. Medzi miestnosťami putuje zopár kariet — keď miestnosť dokončí zbieranie a skôr než začne objasňovať, aby nič neprišlo vtedy, keď ľudia ešte premýšľajú sami za seba. Putuje len niekoľko vybraných kariet, zvolených tak, aby boli rozmanité, takže stena zostane stenou bez ohľadu na počet miestností. Prichádzajú s objasnením od autora, ako obyčajné karty, a posudzujú sa ako ktorékoľvek iné. Súkromná miestnosť si to môže vyžiadať jednosmerne: karty z uvedených miestností s jej otázkou na jej steny stále prichádzajú a nič z jej vlastného neodchádza.

Ako sa z dvoch formulácií stane jedno tvrdenie

Počítanie skupín má zmysel iba vtedy, ak viete rozpoznať, kedy dve z nich povedali to isté inými slovami. Platforma odhalí pravdepodobné dvojice a predloží ich ľuďom, ktorí ich napísali. Sama nikdy nič nezlúči: dvaja členovia sa musia zhodnúť, že dve formulácie sú jedno tvrdenie, a ktorýkoľvek z nich to môže vziať späť.

Táto nerovnováha je zámerná. Chybné zlúčenie je drahá chyba — zlúčte tvrdenie s populárnym a zdedí jeho podporu —, kým nezlúčenie stojí len trochu efektivity, pretože tvrdenie putuje ako dve položky namiesto jednej. Tvrdenia, ktoré si navzájom odporujú alebo jedno druhé obracajú, sa nikdy neponúknu ako to isté tvrdenie, nech vyzerajú akokoľvek podobne.

Mapa každej skupiny sa stane jednou mapou

Každá skupina štruktúruje stenu, o ktorej naozaj diskutovala, a vytvorí vlastnú mapu. Tieto mapy sa potom spoja: to isté tvrdenie je jeden uzol, každé prepojenie nesie údaj, koľko skupín ho nezávisle potvrdilo, slučky spätnej väzby sa zložia do jednotlivých hlbokých príčin a korene sa vyčítajú zo zlúčeného grafu. Kde skupiny jednej miestnosti potvrdili opačné veci, rozpor sa zverejní ako konflikt a postúpi sa, ako každá patová situácia, dvom iným skupinám, ktoré sa musia zhodnúť. Medzi miestnosťami platí zistenie každej miestnosti a prepojenie ukazuje, koľko z miestností, ktoré ho posudzovali, ho našlo: príčina môže platiť na jednom mieste a na inom nie. Nič sa nespriemeruje.

Kolektívna inteligencia v každej miestnosti, roj naprieč nimi

Každá miestnosť je sama osebe kolektívnou inteligenciou: ľudia, ktorí spolu objasňujú, diskutujú a posudzujú. Jej myslenie je rozložené medzi jej ľudí, jej stenu a jej mapu, čo výskumníci nazývajú distribuovaná kognícia. Medzi miestnosťami pridáva platforma roj. V rojoch, ktoré ľudia poznajú z prírody a zo softvéru, každý člen ide po stope, ktorú zanechali ostatní: mravce posilňujú cestu, ktorou prešlo najviac mravcov, a v živom ľudskom roji každý sleduje, kam ťahá skupina. Tak sa roj zbieha, a tak sa aj dav správa ako stádo. Tu miestnosti jedna druhú nenasledujú. Miestnosť píše skôr, než čokoľvek príde, posudzuje svoje dvojice bez toho, aby videla, ako ich posúdili iné miestnosti, a jedna organizácia sa počíta ako jeden hlas bez ohľadu na to, koľko miestností otvorí. Keď teda mnoho miestností potvrdí to isté prepojenie, našli ho každá zvlášť a ten počet niečo znamená. Zhoda je dôkazom len do tej miery, do akej boli zdroje nezávislé, čo je bod, ktorý sociálna epistemológia uvádza o svedectve. Roj je v štruktúre: žiadna miestnosť nedrží celý problém, putujúcich kariet je málo a sú vybrané tak, aby boli rozmanité, a výsledná mapa obsahuje prepojenia, ktoré by žiadna jednotlivá miestnosť nenakreslila.