Bezplatná online platforma na deliberáciu · analýza koreňových príčin pre skupiny, tímy a komunity
Nájdite spoločne koreňovú príčinu problému, ktorý sa stále vracia.
Opýtajte sa ľudí, ktorí s ním žijú. Každý zapíše príčiny, ktoré vidí; potom skupina posúdi, jednu dvojicu po druhej, ktorá príčina poháňa ktorú. Dostanete mapu koreňových príčin — nie hlasovanie o symptómoch — a zoznam toho, čo zmeniť, ktorý nikto nemôže len tak odbiť.
Jedna miestnosť, jedna otázka: prečo meškajú dodávky?hotová mapa
Karta s najviac hlasmi je tam, kde končí každá šípka. Príčina, na ktorej stojí, nedostala ani jeden hlas. Hlasovanie nájde, čo bolí; mapa nájde, čo opraviť.
75 %Každé prepojenie na mape potvrdili tri štvrtiny opýtaných, jednu dvojicu po druhej.
Zachované, nie spriemerovanéKde sa skupina rozdelí, mapa to uvádza. Nič sa nezahladí do väčšiny.
Od 12 po 60 000Miestnosť sa rozdelí na skupiny asi po pätnástich; miestnosti s jednou otázkou sa zlúčia do jednej mapy.
Tri veci, ktoré ľudia robia, jedna vec, ktorú dostanete. S facilitátorom alebo bez neho; netreba si rezervovať celý deň na workshop. Ľudia sa zapájajú z telefónu, niekoľko minút naraz: spolu niekoľko hodín čistého času, rozložených do viacerých dní alebo naraz, ako skupine vyhovuje — alebo v hovore pre každú skupinu, keď ho chcete. Pod tým je sedem fáz; poznať treba tri.
Pýtať sa
Otvorte miestnosť, pošlite odkaz. Každý napíše príčiny, ktoré vidí, na vlastné karty, skôr než uvidí karty ostatných. Na kartách nie sú mená.
Asi desať minút na osobu
Posúdiť
Každý odpovedá na jednu krátku otázku naraz: zhoršuje táto príčina tamtú? Prepojenie sa dostane na mapu, iba keď tri štvrtiny povedia áno. Nezhoda sa zachová ako nezhoda.
Spolu niekoľko hodín, vlastným tempom
Zmapovať, potom konať
Koreňové príčiny vľavo, čo ľudia cítia, vpravo, spory označené. Potom skupina navrhne opatrenia a každé posúdi voči každému koreňu — nie zoznam želaní.
Vaša na uchovanie, citovanie a vkladanie
Väčšie než jedna skupina? Miestnosť sa sama rozdelí na skupiny asi po pätnástich, každú s vlastnou stenou; tej istej otázky sa môže ujať ľubovoľný počet miestností a ich mapy sa zlúčia do jednej, ktorá uvádza, koľko skupín každé prepojenie našlo. Ako to funguje →
Čo dokáže mapa a petícia nie
Petícia hovorí, koľko ľudí niečo chce. Mapa hovorí, prečo sa to stále deje, podľa verdiktu samotnej skupiny, prepojenie po prepojení — a čo zmeniť ako prvé.
Dostane sa na stôl
Hotová mapa je dokument: každé prepojenie v nej rozhodli tri štvrtiny ľudí, ktorí ho posudzovali, a každé tvrdenie má stránku, ktorá ukazuje, kto ho uviedol a ako sa o ňom rozhodlo. Odovzdajte ju tomu, kto môže veci zmeniť. Nedá sa odbiť ako nálada.
Mení hnev na požiadavky, ktoré sa dajú vybojovať
Miestnosť posúdi každé opatrenie voči každej koreňovej príčine. Výsledkom je krátky zoznam konkrétnych zmien, každá s príčinami, ktorými hýbe. Skupina si môže spočítať, čo získala — tri z ôsmich — a vrátiť sa po zvyšok.
Nie je v nej žiadny zloduch
Mapa menuje príčiny, nie vinníkov, a v miestnosti nikto nie je menovaný. Ľudia, ktorí riaditeľku bránia, aj tí, ktorí chcú, aby odišla, môžu stáť za tou istou mapou, pretože hovorí, čo sa stále kazí, nie koho obviňovať.
Pre koho je
Akýkoľvek problém, ktorý sa stále vracia, keď sú ľudia, ktorí vedia prečo, rozptýlení po zmenách, oddeleniach alebo po celom meste a nikto sa ich poriadne neopýtal.
Nemocnice a ambulancie
Prečo sa na urgentnom príjme čaká tak dlho?
Sestry, sanitári, lekári a administratívni pracovníci vidia každý iný kúsok. Mapa tie kúsky zoradí.
Pracoviská
Prečo dobrí ľudia stále odchádzajú?
Výstupné pohovory menujú poslednú kvapku. Ľudia, ktorí zostali, vedia, na čom stojí.
Prevádzka a bezpečnosť
Prečo sa ten istý incident stále opakuje?
Rozbor incidentu, ktorý robí celá zmena, s každým prepojením potvrdeným a každým sporom v zázname.
Školy a univerzity
Prečo dochádzka stále klesá?
Učitelia, rodičia a žiaci v samostatných skupinách na jednej otázke; ich mapy sa zlúčia.
Mestá a verejné inštitúcie
Prečo je tu bývanie nedostupné?
Konzultácia, ktorej výsledkom je vysvetlenie príčin, nie zoradený zoznam želaní. Zapojiť sa môžu tisíce ľudí.
Stratégia a regulátori
Čo to v skutočnosti poháňa?
Pre prácu, ktorá zvyčajne končí zoznamom od konzultanta: mapa s pôvodom každého prepojenia a s tým, čo sa nepodarilo rozhodnúť.
Organizátori a kampane
Čo vlastne chceme zmeniť?
Šesťdesiat ľudí nahnevaných na to isté sa zriedka zhodne na tom, prečo. Zmapujte to: korene sú požiadavky a mapa sa dostane na stôl. Pre organizátorov →
Mapu koreňových príčin, každé prepojenie s pôvodom
Nezhoda
Spriemerovaná
Zahladená
Nezaznamenaná
Zachovaná, označená na mape, poslaná inej skupine
Koľko ľudí
Ľubovoľný počet
Desať až tridsať, v sále
Tím
Od tuctu po desaťtisíce, online, z telefónu
Prečo hlasovanie minie príčinu
Kevin Dye to nazval efektom chybných priorít: v zložitej situácii sú problémy, ktoré ľudia zoradia najvyššie, spoľahlivo tie, ktoré ležia najďalej po prúde. Sklad menuje chyby pri vychystávaní, urgentný príjem čakacie doby, ministerstvo dôveru verejnosti — a každá z týchto vecí je dôsledok. Posuňte ovládač.
Dvanásť problémov usporiadaných podľa príčin
Orámované položky vľavo sú skutočné hybné sily: tiché, štrukturálne, málokedy niekomu na mysli. Pravá strana je to, čo ľudia cítia zo týždňa na týždeň. Ovládač nastavuje, ako miestnosť rozhoduje, na čom záleží.
vôbec nie
3 / 5 skutočných príčin pomenovaných, ak sa skončí pri hlasovaní
4 / 5 pomenovaných po vytvorení mapy, s miestami rezervovanými pre prehliadnuté myšlienky
Nikto tu nehlasuje zle: viditeľné problémy sú tie, ktoré vás stáli tento týždeň, a práve preto vyhrávajú. Ilustrácia mechanizmu; namerané čísla sú v tabuľke dôkazov.
Rozptyl názorov (spreadthink). Posaďte do miestnosti pätnásť informovaných ľudí a ich priority sa takmer neprekrývajú — v našich behoch dostane aspoň jeden hlas 61–89 % všetkých navrhnutých položiek. Nie preto, že by sa niekto mýlil, ale preto, že zložitá situácia presahuje to, čo dokáže obsiahnuť jeden človek.
Prečo sa jednoducho nepýtať lepšie? Pretože príčina, za ktorú nikto nehlasuje, sa nikdy neskúma, nech sa pýtate akokoľvek dobre. Preto metóda necháva niekoľko miest otvorených pre prehliadnuté myšlienky, ktoré prídu so zdrojom.
Prečo nenechať rozhodnúť umelú inteligenciu? Model dokáže prečítať argument do štruktúry — náš to robí. Posudzovať ho však nikdy nesmie. Každý verdikt tu odovzdávajú ľudia alebo ho vypočíta pevné pravidlo.
Sedem fáz, každá s inou úlohou
Každá skupina prejde všetkými siedmimi na vlastnej stene. Každú fázu otvára a uzatvára vedúci miestnosti alebo časovač. Videohovory sú zabudované: fázy Objasňovanie a Štruktúrovanie môžu prebiehať v hovore pre každú skupinu, cez Jitsi, bez nahrávania.
Zbieranie
Jedna myšlienka na kartu, jedno tvrdenie na myšlienku, ako odpoveď na jednu spúšťaciu otázku.
Objasňovanie
Autori spresňujú význam. Duplikáty sa zlúčia, iba keď s tým súhlasia obaja autori — takže populárna formulácia sa nemôže sama znásobiť.
Zoskupovanie
Ľudia prepájajú myšlienky, ktoré považujú za podobné; prepojenie platí, keď ho nezávisle vytvoria dvaja ľudia. Názvy prichádzajú nakoniec a nikdy neblokujú hlasovanie.
Výber
Pevný počet nálepiek na dôležitosť a navyše miesta rezervované pre prehliadnuté myšlienky, ktoré niekto dokáže podložiť dôkazom.
Štruktúrovanie
Ovplyvňuje A výrazne B? Odpovedá sa dvojicu po dvojici pri 75 % odovzdaných hlasov; dôsledky sa odvodia samy.
Mapa
Príčiny, najhlbšie prvé. Slučka spätnej väzby sa počíta ako jedna hlboká príčina; položky, ku ktorým sa nič nepripája, sa zobrazia, nezahodia.
Opatrenia
Navrhnite, čo urobiť, a potom posúďte každé opatrenie voči každej koreňovej príčine samostatne. Porovnajte plány. Zaznamenajte predpovede.
Celé za štyridsať sekúnd.
Každá miestnosť je kolektívna inteligencia; spolu tvoria roj, bez úľa a bez kráľovnej.
Do sály sa zmestí dvesto ľudí. Internet sálu nemá. Online deliberácia pätnástich ľudí nie je to ťažké. Ťažké je štyridsať miestností, ktoré pracujú na tej istej otázke a skončia s jednou odpoveďou, potom štyritisíc, bez toho, aby niekomu rástla záťaž. Každá skupina dostane vlastnú stenu; miestnosti s tou istou otázkou sa spoja, nech je sformulovaná akokoľvek; medzi miestnosťami putuje niekoľko kariet, ľudia nie; a mapa každej skupiny sa zlúči do jednej, s rozpormi zverejnenými, nikdy spriemerovanými.
Organizátorom je otázka. Nikto nemusí miestnosti verbovať ani ich držať pokope: otázka sa zverejní, miestnosti sa samy otvoria pre každého s adresou v mieste, ktorého sa týka, a mapy sa zlúčia do jednej. Ľudia z fakulty alebo firmy môžu otvoriť jej miestnosť bez toho, aby sa pýtali fakulty alebo firmy. Nedrží to pokope žiadny výbor: tisíce ľudí v miestnostiach po pätnástich, každý odpovedá na jednu dvojicu naraz, a dospejú k celku, ktorý nikto z nich nemusel mať v hlave.
Šesťdesiattisíc ľudí a nikto to nespravuje: otázka je zverejnená, e-mailová doména sú dvere a ľudia z daného miesta si jeho miestnosť otvoria sami.
Čo vzniká. Poznanie, ktoré ťažký problém potrebuje, je rozptýlené. Žiadna miestnosť nevidí celý problém; každá má jeho kúsok. Každá miestnosť napíše vlastné príčiny skôr, než čokoľvek príde odinakiaľ, takže miestnosti najprv skúmajú a až potom zdieľajú. Potom putuje niekoľko vybraných rôznorodých kariet a každá miestnosť ich posudzuje ako vlastné. Miestnosti počas posudzovania nevidia verdikty ostatných, takže zhoda medzi miestnosťami sa nájde, neopíše sa, a jedna organizácia sa počíta ako jeden hlas, nech otvorí koľkokoľvek miestností. Kde sa miestnosti nezhodnú, dvojica ide ďalším miestnostiam a to, čo nerozhodnú, sa zverejní ako sporné. Výsledkom nie je zoznam najväčších problémov, ale to, ako sa navzájom poháňajú: príčinná mapa, ktorú by žiadna samotná miestnosť nenakreslila, hrubšia tam, kde viac miestností samostatne našlo to isté prepojenie. Prečo miestnosti nenasledujú jedna druhú.
Nová miestnosť môže dostať to, čo jej ušlo. Keď jej vlastní ľudia napíšu svoje karty, môžu do nej prísť najrelevantnejšie príčiny, ktoré našli skoršie mapy k jej otázke alebo miestnosti, s ktorými sa spája; medzi miestnosťami putuje niekoľko vybraných rôznorodých kariet; a súkromná miestnosť — firmy, nemocnice, ministerstva — môže prevziať to, čo zistili verejné miestnosti s jej otázkou, bez toho, aby z nej čokoľvek odchádzalo. To je druhá polovica roja: pamätá si, kolektívna pamäť toho, čo zistili skoršie miestnosti. Prečítajte si hotové mapy skôr, než otvoríte miestnosť; poznatok, na ktorom sa dá stavať, tam už možno je.
Miestnosti nikto nekoordinuje: medzi nimi putuje niekoľko vybraných rôznorodých kariet a prepojenie, ktoré samostatne potvrdí mnoho miestností, váži viac.
Aby žiadna jednotlivá osoba, frakcia ani hlasný hlas nemohli mapu ohnúť. Ako sa testovali.
Nejednotné hlasovanie nie je „nie“
Ak je skupina rozdelená v tom, či jedna príčina ovplyvňuje inú, dvojica sa nezaznamená ako „bez vplyvu“. Zostane otvorená, a ak ju nikto nerozhodne, objaví sa na mape ako sporná.
Nezhodu rozhodne iná skupina
Otvorená dvojica ide dvom ďalším skupinám, vyžrebovaným, aby si nikto nemohol vybrať priaznivú. Odpovedajú samostatne a obe sa musia zhodnúť. To, ktorá skupina dostane ktoré otázky, sa strieda.
Aj myšlienka s málo hlasmi sa môže preskúmať
Niekoľko miest v užšom výbere je vyhradených pre myšlienky, ktoré nezískali dosť hlasov. Ktokoľvek môže jednu navrhnúť a pripojiť zdroj; miesto získa, keď druhá osoba súhlasí, že zdroj je relevantný.
Zoskupovanie myšlienok slúži iba na čítanie
Ľudia zoskupujú podobné myšlienky, aby sa dlhá stena ľahšie čítala. Zoskupenia nikdy neovplyvnia hlasovanie ani výsledok. Keby ho ovplyvňovali, ten, kto kreslí hranice, by mohol výsledok smerovať.
O príčinách a prioritách sa rozhoduje inak
Či jedna príčina ovplyvňuje inú, je otázka faktov: tri štvrtiny hlasov a potom ide na mapu. Aké dôležité niečo je, je otázka hodnôt: každý dostane rovnakých päť hlasov a výsledok sa uvedie, nikdy sa „nedohodne“. Vyžadovať tri štvrtiny pri prioritách by zmazalo všetko, na čom záleží menšine.
Keď je spor o logiku, povedzte to
Sporné dvojice nesú dva rôzne spory. Platforma ich oddeľuje, pretože iba jeden z nich má mechanickú odpoveď. Vyskúšajte kontrolu logiky →
Pohne sa jedno slovo. Obe premisy zostanú, oba závery zostanú a argument sa zmení z vynúteného na chybný. Skupiny sa o tom dokážu hádať hodiny a nevšimnú si, ktorý z nich držia.
O čom môže rozhodnúť stroj. Či záver vyplýva, je výpočet a nestojí žiadne hlasy. Či je premisa pravdivá, nikdy nerozhoduje stroj: ide to panelu, aj s pripojenými dôkazmi.
Otázky, ktoré sa ľudia pýtajú najprv
Ako dlho trvá dialóg?
Niekoľko hodín čistého času na osobu: asi desať minút na písanie kariet, krátke objasnenie a dvojice, ktoré trvajú najdlhšie. Rozložte ich do viacerých dní alebo ich zvládnite naraz, podľa toho, ako to dovolí sústredenie skupiny a počet kariet; každú fázu uzavrie vedúci miestnosti alebo časovač. Mapu si môžete prečítať hneď, ako sa ustáli.
Koľko ľudí sa môže zúčastniť?
Od tuctu po desaťtisíce. Miestnosť sa sama rozdelí na skupiny asi po pätnástich, každú s vlastnou stenou. Tej istej otázky sa môže ujať ľubovoľný počet miestností a ich mapy sa zlúčia do jednej, ktorá uvádza, koľko skupín každé prepojenie našlo.
Potrebujú účastníci účet alebo e-mailovú adresu?
Používateľské meno a heslo; žiadny e-mail, pokiaľ vedúci miestnosti nevyžaduje potvrdené adresy, aby jedna osoba bola jeden člen. Adresy sa nikdy neukladajú, iba hash s kľúčom. V dialógu nikto nie je menovaný a týždeň po dokončení sa miestnosť zapečatí: zabudne, kto v nej bol.
Koľko to stojí?
Zadarmo do 100 ľudí. Väčšie organizácie platia podľa plánu; registrované neziskové organizácie dostanú plán Pro zadarmo. Plány a ceny →
Kde vstupuje do hry umelá inteligencia?
Model môže navrhnúť presnejšie znenie otázky, položiť autorovi objasňujúcu otázku a prečítať argument do štruktúry. Nikdy neodovzdáva verdikt: každé prepojenie na mape pochádza z hlasov ľudí alebo z pevného pravidla a vidno, z ktorého.
Čo dostanem na konci?
Mapu koreňových príčin, pri ktorej každé prepojenie ukazuje, ako sa rozhodlo, záznam toho, na čom sa skupina nezhodla, opatrenia posúdené voči každému koreňu a stránku pre každé tvrdenie, ktorú možno citovať, vložiť alebo čítať ako JSON. Rozhodnúť, čo urobiť, a zodpovedať za to zostáva na vás.
Dá sa miestnosť otvoriť vnútri inštitúcie bez jej povolenia?
Áno. Miestnosť sa môže otvoriť pre doménu, takže ktokoľvek s adresou na fakulte, v nemocnici alebo vo firme môže otvoriť jej miestnosť a ostatní môžu vojsť. Nikto vnútri nie je menovaný a mapa menuje príčiny, nie ľudí. Inštitúcia dostane mapu — a zvyčajne tak po prvý raz vidí celý obraz.
Čo sa s ňou stane potom?
Týždeň po skončení sa miestnosť zapečatí: zabudne, kto v nej sedel; zostane iba meno vedúceho, pretože otázka bola zverejnená pod ním. Mapa, záznam každej posúdenej dvojice, opatrenia a predpovede zostávajú, so stránkou pre každé tvrdenie. Kampaň sa môže o rok vrátiť a ukázať presne na to, čo bolo sľúbené a čo sa pohlo.
Čo ovláda vedúci miestnosti?
Otázku a jej rozsah, kto sa môže pridať a ako, tempo fáz a kedy sa ktorá uzavrie, či je miestnosť súkromná alebo v zozname, a čo nasleduje: opatrenia, plán, predpovede. Nikto neovláda samotnú mapu — ani vedúci, ani žiadna jednotlivá skupina v nej: prepojenie potrebuje tri štvrtiny odovzdaných hlasov a nezhoda ide ďalším skupinám. Práve preto má výsledok cenu: nikto nemôže povedať, že ste ho nasmerovali.
Môže to viesť facilitátor?
Áno. Vedúcim miestnosti môže byť facilitátor a fázy Objasňovanie a Štruktúrovanie môžu prebiehať v hovore pre každú skupinu, ktorý vedie facilitátor. Bez neho fázy držia pravidlá. Facilitátori, ktorí poznajú štruktúrovaný demokratický dialóg, môžu lekcie preskočiť.
Môže súkromná organizácia využiť to, čo zistili verejné miestnosti?
Áno. Súkromná miestnosť môže požiadať o karty zo zverejnených miestností s tou istou otázkou: príčiny, ktoré našli iní ľudia, prichádzajú na jej steny a nič z nej neodchádza. Každú hotovú verejnú mapu a každú spoločnú mapu si môže prečítať ktokoľvek a formulár na otvorenie miestnosti uvádza, kedy už bola otázka položená.
Na základe publikovanej práce
Metódou je štruktúrovaný demokratický dialóg (Structured Democratic Dialogue): päťdesiat rokov recenzovanej práce a stovky zdokumentovaných dialógov, od Warfielda a Cárdenasa po Christakisa, Bauscha, Laourisa a Dyea. Za najťažšiu hranicu metódy označili rozsah; posunúť túto hranicu je účelom tejto platformy. Jedna zámerná odchýlka: v dialógu nikto nie je menovaný, pretože na pracovisku alebo v rozdelenej komunite je práve meno to, čo ľuďom bráni napísať pravdivú kartu.
Polis, Remesh a Habermas Machine sa pýtajú, na čom sa dav zhodne. Toto sa pýta, čo čo spôsobuje, a zachováva to, čo nedokáže rozhodnúť. To, čo pridávame my, je veda o mechanizme, pravidlá otestované proti blokovému hlasovaniu a implementácia.
Prineste otázku, o ktorej sa diskutuje priveľmi dlho.
Jedna skupina zvládne celé za niekoľko hodín čistého času, rozložených podľa svojej vôle. Skončíte s mapou, zoznamom koreňov, záznamom toho, na čom sa nedalo zhodnúť, a pri každom spojení uvidíte, ako sa rozhodlo — dokument, ktorý prežije stretnutie, kampaň aj ľudí, ktorí ju viedli.
